CHAMAELEO 4: "Etológia, biológia a chov Testudo kleinmanni"

Etológia, biológia a chov v teráriu korytnačky egyptskej Pseudotestudo (Testudo) kleinmanni LORTET, 1883
Chamaeleo, Praha (1993) 3: 13 - 17.

Štefan Čambal

Úvod

Korytnačka egyptská (Pseudotestudo kleinmanni) patrí medzi vzácne chované druhy korytnačiek. Nemám na mysli len Slovensko, kde sa len v poslednom čase dostala vo väčšom počte, ale aj celosvetovo. Viem však o prípade, kedy sa doviezla síce ilegálnou cestou do Budapesti (1992) v obrovskom počte (viac ako 100 exemplárov), no z neznámych príčin sa dlho v chovu neudržala. Tento druh korytnačky zariaďujeme do Red Data Book, kategórie V.

Výskyt

Areál rozšírenia Pseudotestudo kleinmanni je obmedzený na severovýchodnú Afriku a juhozápadnu Áziu. V Lýbii obýva západnú Cireneicu a v severnom Egypte severozápadnu časť nílskej delty a oblasť od Suezského kanála zahŕňajúca aj severnú časť Sinajského poloostrova. Korytnačka egyptská sa vyskytuje v oblastiach bez vegetácie, v miestach, kde sú púšťové kroviny a nízke trávy a miestami sa nachádzajú aj stredozemné rastlinné společenstvá. Klimatické faktory v oblasti jej výskytu sú po celý rok takmer nemenné. Od novembra do apríla v Egypte a ani v Líbii nepadne ani milimeter vlahy - prebieha tzv. obdobie sucha. Od mája do októbra obdobie sucha prevláda, no na severovýchode výskytu padne počas týchto mesiacov asi 12,5 mm vlahy.

Veľkosť a popis druhu

Veľkosťou sa korytnačka egyptská zaraďuje medzi menšie druhy. Dorastá do veľkosti okolo 13 cm, samci do 10 až 11 cm, samičky do 12 až 13 cm. V mojom chove zastúpené exempláre majú tieto veľkosti:

samec č. 1: 10,5 cm samica č. 1: 13 cm

samec č. 2: 10,0 cm samica č. 2: 11 cm

Korytnačka egyptská má karapax vysoko kopulovitý, hlavne dospelé samice; u mladých exemplárov a u samcov je karapax len mierne kopulovitý. Má pomerne veľký, vzadu širší krčný štítok. Nadchvostový štítok je niekedy delený a je vyvýšený nad okrajové štítky. SZALAY (1990) uvádza, že pohyblivú zadnú časť plastrónu, majú staré jedince, najmä však samice. Všetky mnou chované jedince oboch pohlaví majú pohyblivú časť plastrónu a pritom sa nejedná o staré exempláre, skôr naopak.

Na vonkajšej strane predných končatín sú veľké šupiny. Na pätách zadných končatín sú zväčšené rohovinové hrbole.

Karapax je jednolisto bledožltý alebo žltoolivový, často s úzkymi čiernymi okrajmi štítkov. Podla ústnej informácie pracovníka vivária ZOO Budapest, pána Sasváriho (1993) majú čierne okraje štítkov len jedinci pochádzajúci z Egypta, pričom jedinci s pôvodom z Líbie majú karapax bez čiernej kresby. Práve vyliahnuté a mladé jedince majú tiež karapax bez čierneho vzoru, čierna kresba sa u nich objavuje až v dospelosti.

Plastrón je bez škvŕn, okrem jednej tmavej škvrny, zväčša trojuholníkového tvaru, na každom brušnom štítku. Z mojich zvierat samec č. 1 a samica č. 2 majú plastrón bez akejkoľvek tmavej škvrny. Plastrón je u nich sfarbený do žltoružova. Hlava a končatiny sú obyčajne žlté, bez škvŕn. Oči sú výrazne jantárovočierne. Na vrchu hlavy je niekedy tmavá alebo svetlohnedá škvrna trojuholníkového alebo oválneho tvaru. V mojom chove má samec č. 2 čierne oválne body aj na stredovom poli každého zo štítkov.

Samček korytnačky egyptskej má mohutný chvostík, pričom samička ho má maličký a je omnoho väčšia (robustnejšia) než samček.

Je zaujímavé, že u tohto druhu korytnačky nebol na veľkom a rôznorodom areály doteraz popísaný ani jeden poddruh.

Chov v teráriu

Svoje dva chovné páry tejto korytnačky som získal postupne behom dvoch rokov. Prvý párik sa mi podarilo získať v roku 1992 a potom postupne ďalšieho samca a samicu v roku 1993. Jedná sa o jedince sfarbené podľa horeuvedených znakov. Oba páre korytnačiek egyptských som umiestnil spolu do terária s rozmermi 90 x 45 x 40 cm (dlžka x hlbka x výška), kde zariadenie tvorí presiaty jemnozrnný piesok, bridlica, samorast, pod ktorým je úkryt, stromová kôra, ktorá tak isto vytvára úkryt pre korytnačky a misky s vodou a na potravu. Osvetlenie zabezpečuje žiarovka PHILIPS a vyhrievanie topný kameň. Teplota v teráriu dosahuje cez deň 35 °C a v noci 25 °C. Pod žiarovkou môže teplota vystúpiť až na 37 °C.

Potrava

Ako potravu týmto korytnačkám predkladám rôzne druhy ovocia, napr. banán, jablko, slivky, marhule, broskyne, hrozno, pomaranč, kompót atď. a zeleninu, ako tekvicu (meloun), mrkvu, šalát, ktorý milujú, paradajky, kapustu, kaleráb, kvety púpavy a ďatelinu; varené vajcia a tvaroh.

Je zaujímave, že tieto korytnačky dávajú vždy prednosť len určitej potrave, ktorá je sfarbená buď do zelena (v rôznych odtieňoch), alebo do červena. Pri svojich etologických pozorovaniach som niekoľko krát pripravil a aj v praxi overil si nasledujúci pokus:

Korytnačky som zakaždým kŕmil normálne a pravidelne (nechcel som, aby boli vyhladované a prinútené prijať čokoľvek podľa farby. Pripravil som si materiál, ktorý zodpovedal farbe červenej a zelenej. Vôňou som ich v žiadnom prípade neprispôsobil potrave. Do nádrže som umiestnil postupne všetky štyri korytnačky. Každej z nich som pokusne predložil predmet farby červenej a zelenej. Výsledok bol prekvapujúci: všetky korytnačky sa rozbehli smerom k sfarbeným predmetom, pripomínajúcim obľúbené sfarbenie potravy, a očividne sa je pokúšali pohltiť. Vieme, že korytnačky vnímajú farbu, no doteraz som predpokladal, že sa orientujú hlavne čuchom a až potom zrakom. Znamená to, že čuch je niekedy potlačovaný do pozadia a zrak je potom na prvoradom mieste. Pri predložení predmetov inej farby, ako napr. bielej, žltej, čiernej, hnedej, už korytnačky zostali ľahostajné a nezaujímali sa o zdanlivú potravu.

Biológia párenia

Pokiaľ moje informácie siahajú, nebol ešte tento druh korytnačky v teráriu rozmnožený. Doteraz sa ho podarilo rozmnožiť, no len “nepriamo” v jej vlasti, v Líbyi, kde samička bola napárená už v prírode. V mojom chovu mám zatiaľ len jeden dospelý párik, ktorý sa pravidelne spolu pári. Druhý zostavený pár je ešte mladý. Prvý pár korytnačiek sa pári niekoľko krát v priebehu roka, no najčastejšie možno párenie pozorovať počas jarných a letných mesiacov, kedy ich pravidelne umiestňujem do výbehu na lógii.

Samotné párenie prebiehá následovne: Samček obrovskou rýchlosťou obieha samičku, pričom kmitá hlavou a krkom na obe strany. Samička neprejavuje žiadnu náklonnosť k samčekovi. Skôr je pasívna, no samček je až (niekedy) príliš aktívny, čo, ako sa zdá, je nepríjemné zas samičke. Tak ako aj u iných druhov suchozemských korytnačiek, aj u tohto druhu samček agresívne hryzie, pričom útoči na hlavu, predné a zadné končatiny samičky, často krát aj hlasno búši do panciera z prednej a zadnej strany panciera. Pred i počas samotného párenia samček niekedy vydáva zvuk, ktorý pripomína hrdelné a hrubé chrčanie, no pri spojení so samičkou vydáva hlas, ktorý je podobný žobronivého hlasu mláďaťa hrdličky, teda nie zvuku kovovej hodinovej pružiny, ktorú práve naťahujú, ako uvádza SZALAY (1990).

Mladá samička sa okamžite pri prvých príznakov párenia zahrabe do substrátu, no samička pripravená na párenie ostáva nehybná a samček okamžite “zaútoči” na zadnú partiu tela samičky. K samotnému spojeniu dochádza takmer okamžite. Po dvoch - troch minútach samček zlezie zo samičky a venuje se svojej činnosti. Behom roka 1992 som mohol pozorovať samotné párenie takmer 35 krát, no z neznámych príčin bohužiaľ ku znáške ani raz nedošlo. Raz som mal možnosť pozorovať samičku, ako nekľudne hrabe v piesku a stále prechádza po celom teráriu. Pokúsil som sa samičku odvážiť a bola akoby oveľa ťažšia, než predtým. Mal som podozrenie na znášku, čo sa mi neskôr bohužiaľ nepotvrdilo. Neviem si činnosť samičky vysvetliť, jednalo sa v tomto prípade o tzv. pseudograviditu?

Počas môjho pozorovania týchto korytnačiek som pokusne vytvoril niekoľko štúdií. Prvý pokus som už opísal v kapitole o príjme potravy. Pri ďalšom pokuse som pripravil situáciu pre stretnutie jednej samici s dvoma samcami. Vychádzal som zo situácie v prírode, kedy sa môže bežne vyskytnúť takáto situácia. Cieľom pokusu bolo zistiť, ako zareaguje samica a obaja samci a či budú samci bojovať medzi sebou. Priebeh pokusu:

Samec č.1 a samica č.1 sa spolu pária, vtedy k nim pridávam mladého samca č.3. Samec č.1 okamžite ukončuje párenie a útočí na druhého samca. ktorý sa ešte ani nestihol poriadne spamätať. Spôsob jeho útoku je drastický: hryzie až do krvi hlavne krk a hlavu, ale aj nohy a chvost mladého samca, ktorý bezhlavo sa púšťa na útek. Samec č.2 je zahnaný a prvý pár pokračuje v párení.

Vytvoril som takú istú situáciu, pri ktorej sa prvý pár pári znova, no pridal som iného samca, č.4. Ako sa zachoval samec č.1, ktorý v prvom pokuse zaútočil na svojho soka? Odpoveď: nijako! Samec č.1 okamžite zlieza zo samičky s ktorou sa páril, ovonia samčeka č.4 a ozlomkrky ujde z pola. Samička zo začiatku tiež uteká, no neskôr dovolí samčekovi č.4 sa s ňou spáriť. Na otázku prečo v tomto prípade samček č.1 nezaútočil na druhého nedokážem odpovedať.

Aktivita a chovanie v teráriu

Korytnačka egyptská sa zaraďuje medzi denné druhy. Počas dňa, ak sa práve neslní pod lampou, odpočíva alebo spí. Často prespí takmer celý deň, len občas sa ide nažrať alebo napiť. Ak má možnosť, rada sa zdržiava na vyvýšených miestach. Je niekoľko spôsobov, ako sa uloží k spánku. Na rozpálenom piesku roztiahne dopredu a dozadu svoje končatiny, hlavu a krk vystrie do vodorovnej polohy, stočí na niektorú stranu a uloží na piesok. Niekedy sa zahrabe do piesku a spí.

Záverom

Chov Pseudotestudo kleinmanni nie je veľmi zložitý a ťažký, no jej vzácnosť trochu brzdí pochopiť mnohé doteraz nevyriešené otázky z jej života. Mojím terajším cieľom je pokúsiť sa tieto korytnačky rozmnožiť a pokúsiť sa o založenie Plemennej knihy tohto druhu v celosvetovom merítku.

Poďakovanie

Na záver by som sa veľmi rád chcel poďakovať mojej manželke, ktorá má veľké pochopenie pre túto moju činnosť a veľmi mi pri nej pomáha.

Souhrn

Autor popisuje a diskutuje výskyt, velikost, štítky pancíře, zbarvení a chov v teráriu. Podrobně se zabývá zařízením terária a krmením želv. Pozoruhodná jsou etologická pozorování průběhu páření a rivalských soubojů samců, navozených uměle v podmínkách terária. Přestože docházelo k častému páření, k snůšce vajec zatím nedošlo.

Zusammenfassung

Zur Biologie, Haltung und Verhalten der Ägyptischen Landschildkröte, Pseudotestudo (Testudo) kleinmanni LORTET, 1883

Im Artikel werden Vorkommen, Grösse (Männchen - 105 und 100 mm, Weibchen 130 und 110 mm), Schilder des Panzers, Färbung und Haltung im Terrarium (Terrarium, Fütterung) beschrieben und diskutiert. Interessante Beobachtungen und ausführliche Informationen werden über Fortpflanzungsbiologie und Aktivität im Terrarium angeführt.

Literatúra

ANONYMUS (1992): The atlas of world wildlife. Preklad: Príroda, Bratislava.

ČIHAŘ, J. (1989): Teraristika. Práce, Praha, 244 strán.

ČAMBAL, Š. (1993): Chov Pseudotestudo kleinmanni. Prednáška odprednášaná 24.4.1993 v Nár. Mus. v Prahe, nepublikované.

REHÁK, I. (1991): Plazi a obojživelníci Egypta 4. - Akvárium terárium, Praha 34 ( ) 24 - 25.

SZALAY, F. (1990): Chováme teráriové zvieratá. Príroda, Bratislava, 367 strán.

VERGNER, I. (1991): Ohrožení plazi světa. Akvárium terárium, Praha 34 ( ) 28 - 29.

Došlo: 27. 11. 1993

Adresa autora:

Štefan Čambal, Zd.Nejedlého 7, SK-93401 Levice.

Všechna práva vyhrazena. Přetisk v každé formě je dovolen jen s písemným svolením Společnosti.

Zpět